TECHNIKY TIEŇOVANIA

16. JANUÁR 2018 / DRUHÁ LEKCIA KURZU KRESBA

„Tieňovanie používame vtedy, keď chceme, aby sa stvárnený objekt javil ako trojrozmerný. Existuje veľa spôsobov tieňovania – skoro toľko, koľko je umelcov. Niektoré systémy sa však predsa len zaužívali ako najvhodnejšie na určité účely. Najjednoduchšia metóda je striedať pritlačenie ceruzky alebo uhlíka tak, aby čiary boli v rôznych tónoch sivej. Použitím ceruziek rôzneho stupňa tvrdosti sa tiež dosiahne rozšírenie palety tónov. Čiary nakreslené uhlíkom možno zmäkčiť tieňovaním tak, že jednoducho rozmazávame uhlík prstom. Je to vhodné na zakrytie pomerne veľkých plôch, kde tónovanie nemusí byť výrazné. Klasické tieňovanie je technika, ktorú zaviedli veľkí majstri renesancie 15. a 16. storočia v Taliansku – okrem iných Michelangelo a Leonardo da Vinci. Pozostáva z kreslenia série rovnobežných čiar v približne 45-stupňovom uhle. Čím sú jednotlivé čiary k sebe bližšie, tým je tieňovanie hutnejšie. Na jednej kresbe môžete uplatniť rôznu hustotu tieňovania. Pri šrafovaní krížom kreslíte čiary krížom-krážom. Obvykle sa to robí tak, že najprv nakreslíme sériu rovnobežných čiar v 45-stupňovom uhle, ako pri klasickom tieňovaní, a potom zakreslíme ďalšiu sériu v pravom uhle na prvú. Zaujímavé efekty dosiahnete, ak meníte uhol, pod ktorým sa čiary križujú, alebo keď sa križujú krátke oblé čiary. Na tieňovanie sa hodia kriedy aj ceruzky. Špičku kriedy alebo ceruzky používame na tieňovanie hrubými čiarami. Na tieňovanie veľkých plôch používame hranu kriedy alebo ceruzky. Ak sa tieňovanie robí lavírovaným tušom, treba sa už pred riedením rozhodnúť, akú tmavosť chcete. Ak je kresba po vysušení svetlejšia, ako ste ju chceli mať, prekryte ju ešte jednou vrstvou; použite rovnaké riedenie alebo, ak je to potrebné, slabšie. Odporúča sa kombinovať rôzne techniky a rôzne spôsoby tieňovania na tom istom obraze. Po pokusoch s rôznymi technikami čoskoro zistíte, ktorej dáte prednosť.“ (S. Smith)